Trasa je stredne narocna a az na niektore useky nie je nutne schadzat z bicykla. Opat vyrazam v ramci zdolavania vrcholov VKT z Dubnice nad Vahom. Za stanicou vpravo, chvilku po hlavnej a potom co najskor vpravo ku kanalu, okolo elektrarne a cez most ponad kanal, popod D1-ku a ponad Vah na druhu stranu k obci Nemsova. V predoslom vyjazde som sa presne na tuto cestu napajal z Povazskej Teplej, ked som pokracoval hore ku vysielacu nad Oborou. Tentokrat mierim smerom na zapad hore k atraktivnym skalnym masivom. Zanechavam Nemsovu a napredujem cez Horne Srnie okolo cementarenskeho zavodu. V casti Sietne som mierne (asi o 100m) presvihol skrytu odbocku vpravo do lesa. Konecne sa dostavam z asfaltky a zacina dlhy pozvolny vyjazd cez siroku lesnu, strkovu, neskor hlinito-ihlicnatu cestu az takmer ku Vrsatskemu Podhradiu. Vyslap je to dlhy, ale odmeni nas i dlhym zjazdom. Po dlhsom case miname ostrovcek civilizacie osadu (par domov) Chrastkova, cez Krivoklatske luky. Popri ceste je dost krikov s ciernymi malinami a tak sa da osladit zivot. Minam vyhliadku vpravo na Vrsatske hradne bradlo v pozadi. Zbadajuc zrucaninu hradu Vrsatec, co je mimochodom prirodna rezervacia, rozhodol som sa ho obrzriet a ku kaplnke Brezova dojst nasledne. Minam hotel Vrsatec, kde na parkovisku stretam niekolko desiatok cviciacich mladych karatistov, co tu asi su na nejakom sustredeni. Dost bizardne, pocut tie vykriky v tejto doline. :) Okolo dalsieho novozvnikajuceho hotela, dorazim az k parkovisku a pozeram si znacenie. Vlavo ku kaplnke a kusok k hradu, idem teda k hradu smerom asi 200m po asfaltke vpravo k obci Vrsatske Podhradie. Cesticka k hradu sa staca z cesty vpravo nahor a tak zosadam z bicykla a az po prve zrucane nadvorie idem popri bajku. Sme v rezervacii a na strome na zaciatku chodnicka je aj pripnute oznamenie o zakaze vstupu do hornych casti zrucaniny. Stretavam tu neskor aj nejaku organizovanu skupinu ochranarov a pamiatkarov, s ktorymi sa davam do rozhovoru. Chodnik vyssie totiz nie je zabezpeceny a preto je tam zatial zakaz. Treba ho respektovat. Porobim par zaujimavych fotiek a opat raz svoje polo-turisticke tretry este viac na skalach znicim. :) Vraciam sa k bajku a trochu spat cestou na parkovisko spominanou cestou cez les po vrstevnici ku nedalekej kaplnke Brezova. Cesta stupa len mierne a az k samotnej kaplnke je pekny asi kilometrovy zjazd. Je tu vodny pramen, v ktorom sa v tej stupajucej horucave schladzujem, spravim foto v ramci VKT a nieco pojem. V kopci oproti su nejake starsie lavicky pre veriacich. Zrejme tiez putnicke miesto. Nedaleko ponize stanuje s detmi pocetna partia. Po posilneni idem spat k parkovisku pri hoteloch. Ked uz som tu, rozhodol som sa prejst naucny chodnik (zltu znacku) az ku obci Cerveny kamen. Cestu som si pozrel uz predtym a som zvedavy ako vyzera legendarny - samotny "cerveny sutrik". Z parkoviska nasleduje narocnejsi vystup a tlacka popri bajku cez bodliacim pokrytu luku. Prirodna rezervacia Vrsatske skalne bradla su zial ociam skryte, ale i tak je to pekny naucny chodnik s par informacnymi tabulami, paradnym lesom, ktory usti na luky nad obcou Cerveny Kamen. Ta "tlacka" nahor z parkoviska sa vam vyplati. Na lukach uz vidno skalny utvar, podla ktoreho je obec pomenovana. Naozaj je odtien cervensi ako zvysok Cervenokamenskeho bradla. Z luky sa zlta straca v lese a do dediny vedie dost prudka cesta s velkymi kamenmi. Stocil som to preto vlavo po uzkom chodnicku az ku kostolu a pri potoku dojedol pri malovanej informacnej tabuli posledne zasoby. Najkrajsia a i narocnejsia cast cyklotury je za mnou. Ostava uz len spustit sa asfaltkou dolu cez obce Mikusovce a Tuchyna k hlavnej ceste. Tu uz poznam z predosleho vyjazdu, ked som sa vracal z Lednice. Na hlavnej sa davam teda vpravo na Pruske a v obci potom vlavo ponad Vah, D1-tku a kanal k zeleznicnej stanici v Ilave. Celkovo sa jedna o prijemny vyjazd, odmeneny peknymi miestami a pokial nie su prilisne horucavy, asfaltka vadit tiez nebude. Treba dbat na setrne spravanie sa pre pohyb v prirodnej rezervacii.
