MNE 12.9.2016 Golubovici - Cetinje

Posasie rano vyzeralo nevinne, tak som si na rozdiel od vcerajsej jazdy nevzal kombinezu do dažďa. Velká chyba. prvý dážď prisiel na PHM Radanoviči. Schoval som sa pod velikou strechou PHM a čakal. keď dážď trochu ustal, vyrazil som, ve´d sa vari opat niekde skryjem, keby bolo treba. Prešiel som vari 5 km, keď som dobehol búrku, ktorej okraj ma predtým zasiahol. Tentokrát  to ale pršalo naplno. schoval som sa pod otvorenu striešku Stop Bus. Najprv sa dalo, ale keď sa vietor zvrtol, a začal šibať hustý dážď zboku rovno do otvorenej nekrytej strany Bus Stop, bol som za par minút premočený na nitku. Nemalo význam ďalej otáľať. Sadol som na Moto a poďme ....cesty majú zle odvodnené, samé veliké kaluže vody, cez ktoré som šiel triskom, plus gejzíry vody od aut prichádzajúcich opproti. Plus silný vietor, plus hustý dážď. celkom som si to užil. A potom kolóna, pršať prestalo až v Budve.

Ináč, tú nádhernú úzku a kľukatú cestu z Cetinje na Bukovicu, rozširujú. Už to zďaleka nebude taká nádhera. Všetky autá stavbári kôli bagrom zastavili, iba mna s malou Moto pustili. Ha ...valili oči DE na veľkých moto bavorákoch, ktorý tiež bezmocne stáli na opačnej strane uzávery. Na mojej strane uzávery som videl dievča za volantom velikého výhliadkového autobusu. Ach tých úsmevov, čo bolo. Akože, že nedovolí, aby som šiel, lebo ona tam bola prvá v rade s tým svojím busom.