Vyrazam z konecnej vlakovej stanice Makov, po hlavnej ceste, ktoru zaroven lemuje cyklisticka znacka. Po cca 1,5km odbocujem vlavo smer Kopanice a Kasarne. Klukatou cestou sa v stupani dostanem az k Butorkam, krizovaniu s turistickou znackou veducou na Velky Javornik. Po unavnom stupani v rannom opierajucom slnku konecne prichadza teren a ja vypustam tlak z kolies. :) Az na Velky Javornik sa zadari bez zostupenia z bajku. Robim sstrucny zapis do knihy a zbastim banan uzivajuci si vyhlad na uzasnu MTB trasu po hrebni Javornikov. Teraz rano uprostred tyzdna takmer nikoho. Na chvilku sa zastavim na Stratenci, kde si nechavam spravit fotku pre Trenciansku vrcharsku korunu a pokracujem paradnym hrebenom cez Maly Javornik az na Portas a kusok za nim do kopceka na Kohutku. V tomto case je tu uz hodne turistov a slniecko pripeka, muselo tu sprchnut, lebo registrujem vyssiu vlhkost a mokrejsie kusky ciest. Jedneho starsieho Cecha oddychujuceho pri bicykli sa pytam na odporucanu trasu k Papajskemu sedlu a dalej na Makytu. Akurat sa odtial vraj vracia a neradi mi ist po cervenej, ale trosku sa spustit asfaltkou z Kohutky a po cca pol kilometri zabocit vpravo do lesa a traverznut si neprijemne a prudke Krkosteny. Sprchlo tam, smyka sa a tak dam na jeho rady. Cesta az po Papajske sedlo je v pohode obcas blato, sem tam zarastenejsia, ale netreba ani len zosadnut. V Papajskom som "cobi-dup" :) Stretavam tu dalsieho oddychujuceho starsieho pana od Vsetina a pytam sa, ci si uzit legendarny stupak na Makytu, alebo skusit traverzom na cesku stranu a na Makytu vyliezt po zelenej z druhej strany. Odporuca tu druhu alternativu a tak opat dam na radu starsich. Siroka lesna cesta sa vinie lesom asi 5km, cca v polovici su znacne useky vystuzene ostrim kamenim, som rad ze som podhustil, ale i tak trniem, ci nerozrezem plast. Lutujem ze som zjazdil niektore tazko nastupane metre. Dostavam sa na krizovanie s turistickou zelenou znackou smerom na sedlo Valasska Kycera. Zelena stupa ozaj dost prudko a musim tlacit, hovorim si, ze tu cervenu smerom na Makytu som mohol tlacit takisto a som mrzuty. Je strasne horuco, hmyzu vela a stupanie ma stoji strasne vela sil. Co bolo po zelenu znacku pohodovym vyjazdom sa tuna meni na slusny a vycerpavajuci zahul. Niektore useky za sedlom musim mat bajk na pleci a obtiazne stupam. Konecne Makyta. Urobim vrcholovku pre VKT a doplnam rychlo energiu odhanajuc hmyz a pozeram na doskriabane nohy a spinave tretry. Zavrhujem myslienku ist spat, tak ako som sa trmacal sem a davam sancu strmemu ale priamemu klesaniu po cervenej do Papajskeho sedla. Popri bajku treba ist len pociatocny velmi strmy usek pod vrcholom Makyty a potom je celkkom svizny zjazdik. Netreba to vsak pustit moc, je to popri hranicnych kamenoch a ani sa nenazdate a ste pri doslova "stene" blizko pri Papjskom sedle. Myslim, ze by to nedali ani hosi z Red Bull-u , neskutocne prudke klesanie. Uznavam, ze vyniest bajk v opacnom smere by stalo tiez velmi vela sil. Potom uz len kratky zjazdik po sedlo. Makyta je za mnou a viem, ze ma caka len "dolukopec" a po Luky pod Makytou, kde by som chcel stihnut vlak. Povodne som chcel ist az dolu do Puchova, ale vidim moznost, ze by som chytal vlak i pripoj v Puchove a tak dupem do pedalov a minam posledne zbytky sil na poslednych cca 13km. Je dusno a mozno bude prsat. Zlta z Papajskeho sedla je sotolinovo kamenita siroka cesta a tak sa to da riadne pustit az po Certov, kde uz som na asfaltke. Neminam cas ani na dvihnutie sedla a valim co to da 10km do Luk pod Makytou. Miestna stanica je z hlavnej kusok do dediny a na briezok. Ledva sa vydycham uz je tu vlak a s dobrym pocitom, ze do ZA to mam "na pohodu" skoro vo vlaku zaspavam. Tymto som zaradil medzi tych, co po vlastnej skusenosti maju respekt pred stupaniami na Makytu. :) Kazdopadne hreben Javornikov od Butoriek po Kohutku je uzasne pojazdenicko a odporucam ho aj menej trenovanym bajkerom a bajkerkam.
